Vacsina prikazov, ktore tu budeme zadavat, budu prikazy v terminali (prikazovy riadok). Ak nemate skusenosti s terminalom, odporucam precitat si najskor tento mini tutorial: http://tutorial.djangogirls.org/en/intro_to_command_line/index.html
Najdolezitejsi nastroj, ktory rozsiruje standardnu kniznicu o moznost balickovat a instalovat balicky.
Pip ma dobre spracovanu dokumentaciu: https://python-packaging-user-guide.readthedocs.org/en/latest/installing/#use-pip-for-installing
python modul, ktorý umožnuje vytvárať izolované virtuálne prostredie, čo umožnuje inštalovať balíky rôznych verzií nezávisle na balíkoch nainštalovaných v OS. Python3 uz ma tento modul vstavany od verzie 3.3 a nie je potrebny nasledujuci krok:
V adresari, kde zaciname novy projekt, si vytvorime virtualne prostredie:
Nasledne aktivuje prostredie:
Mozeme instalovat baliky, nezavisle od tych, ktore su nainstalovane v operacnom systeme. Ked pracu ukoncime, virtualne prostredie deaktivujeme prikazom
Kazdy programator by mal ovladat niektory system na spravu verzii suborov, lebo v dnesnej dobe je to uz priam nutnost a tato schopnost (aj ked nezavisla od programovania) zlepsi zivot a aj spolupracu kazdemu vyvojarovi. Takychto systemov je viacero, my sa budeme venovat opensource nastroju, ktory ma velku popularitu s nazvom GIT.
Vytvorenie pracovnej kopie ropozitara
lokalny repozitar obsahuje tri "stromy" manazovane gitom. Prvy je pracovny adresar Working Directory, ktory obsahuje aktualne subory. Druhy je Index, ktory sa sprava ako staging area a nakoniec HEAD, ktory ukazuje na posledny commit, ktory bol spraveny.
Mozete navrhnut zmeny a pridat ich do Indexu prikazmi
Aby ste zmeny commitly musite este zadat prikaz
Teraz su zmeny ulozene v HEADe, avsak este stale su iba na lokalnom disku, vzdialeny server o nich nevie.
Na odoslanie lokalnych zmien, musime poslat vsetko, co je ulozene v HEAD, na vzdialeny server prikazom:
Pokial mate vzdialenych serverov viac, alebo ste si repozitar nenaklonovali a chcete si pridat vzdialeny server:
Vetvenie je vyuzivane na vyvijanie izolovane od hlavnej vetvy. Master je prednastavena hlavna vetva pri vytvoreni noveho repozitara.
Vytvorenie novej vetvy a jej nasledna aktivacia pomocou prikazu:
Navrat spat do master vetvy:
Vymazanie vetvy:
Vetvy sa vytvaraju iba lokalne ak ich chceme poslat na vzdialeny server je potrebne tak spravit prikazom:
Pre updatnutie repozitara so vsetkymi zmenami (pracovny adresar stiahne a zjednoti zmeny zo servera):
Pre zjednotenie vetvy do aktivnej vetvy prikazom:
V oboch pripadoch sa git pokusy auto-zjednotit zmeny, avsak to nie je vzdy mozne, lebo medzi verziami moze nastat konflikt. Ten je potrebne vyriesit rucne a nasledne oznacit ako zjednotene prikazom:
pred zjednotenim je mozne si pozriet zmeny, ktore sa vykonali:
Ak dosiahneme milnik vo vyvoji, oznacime ho znackou.
Git automaticky vytvara zaznamy o zmenach a do historie sa najednoduchsie pozrieme prikazom:
Log podporuje viacero parametrov, aby bol vystup formatovany rozne:
V pripade ze je potrebne vratit sa spat k povodnemu suboru (ulozenemu v HEAD), mozeme automaticky zahodit vsetky zmeny vykonane na subore (prikaz funguje iba na tie zmeny, ktore sa este nedostali do Indexu):
Ak je potrebne zahodit vsetky zmeny (aj z Indexu):
In [ ]: